Článok sa venuje problematike násilných prejavov športovcov na športovom poli, ktoré môžu mať negatívny dopad na spoločnosť ako celok, obzvlášť na divákov a mladých športovcov, ktorí si takéto nekalé praktiky často osvojujú.
Úvod
Pri výkone športovej činnosti sa diváci stávajú svedkami nepríjemných športových úrazov, ktoré sú buď následkom povoleného, ba priam v danom športe vyžadovaného športového správania alebo sú dôsledkom protiprávneho konania, ktoré sa prieči športovým pravidlám, resp. princípom „fair play“ a za ktoré musí jeho aktér niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Uvedené protiprávne konanie športovca naplní spravidla znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví.
Športová činnosť sa považuje za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, konkrétne za výkon práva a povinnosti. Legalita niektorých športových zákrokov je daná existenciou právnej úpravy spomínanej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v Trestnom zákone (č. 300/2005 Z. z. – ďalej len Trestný zákon alebo TZ), no aby nešlo o konanie contra legem, vyžaduje sa splnenie ďalších podmienok. Športovec je povinný dodržiavať športové pravidlá a v prípadnom súboji sledovať legitímny cieľ, ktorým je v tomto prípade športový úspech, iba tak nebude niesť zodpovednosť za spôsobený úraz, resp. za iný následok poškodzujúci súpera. Športovci preto nebudú zodpovedať za prípadne úrazy spôsobené v rámci športového zápolenia, za podmienky, že športovú činnosť vykonávali v medziach ustanovených pravidiel pre ten-ktorý druh športu.
1 Športové úrazy ako následok násilných prejavov v športe
Športové úrazy, ako následok dovoleného alebo nedovoleného násilného správania sa športovca voči svojmu súperovi, sú typické a najčastejšie sa vyskytujú v kolektívnych, resp. kontaktných športov a času počas priebehu športového zápasu. Práve v tomto čase sú najviac vnímateľné a emocionálne prežívané divákmi povzbudzujúcimi svojho favorita v hľadisku alebo za televíznymi obrazovkami.
Počas športového zápolenia, v súvislosti so spôsobením úrazu, môžu nastať dve situácie:
športovec spôsobí úraz inému tým, že poruší pravidlá hry; v tomto prípade je posudzovanie zodpovednosti veľmi jednoduché, pretože športovec bude zodpovedný za spôsobený úraz, či už bolo jeho zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné alebo
športovec spôsobí úraz inému tým, že neporuší pravidlá hry; tu je namieste nájsť vzájomnú súvislosť medzi športovými pravidlami a úmyslom; aj ten, kto síce neporušil pravidlá hry, mohol sledovať úmysel, ktorý nesmeroval primárne k dosiahnutiu športového úspechu a tak bude trestnoprávne zodpovedný za spôsobený následok. Ako príklad možno uviesť prípad, keď športovec, v súlade s pravidlami hry, kopne protihráčovi loptu úmyselne do zraneného miesta na tele, aby ho tak natrvalo vyradil zo súťaže.1
Násilie sa v športe objavuje vo viacerých formách a je ovplyvnené rôznymi faktormi. Najznámejšiu typológiu násilia na športovom poli vypracoval kanadský sociológ Mike Smith (1983), ktorý rozlišoval štyri základné typy:
surový fyzický kontakt využívaný v niektorých druhoch športu ako súčasť športových pravidiel, napr. narážanie o mantinel, bránenie v pohybe a iné,
hraničné násilie, ktoré hráči a tréneri tolerujú napriek tomu, že ide o praktiky porušujúce športové pravidlá, napr. boj o puk pri jeho vhadzovaní na ľadovú plochu,
polokriminálne násilie zahrňujúce praktiky hrubým spôsobom porušujúce pravidlá súťaže a uznávané morálne normy, napr. kopance, zjavné fauly,
kriminálne násilie zahrňuje protizákonné praktiky športovca porušujúce pravidlá súťaže, ktorými sa snaží vážne zraniť súpera.2
2 Násilie v športe verzus súťaživý duch modernej spoločnosti
Násilie sprevádza šport od jeho vzniku. Divákmi veľmi žiadané gladiátorské zápasy sa stali jedným z charakteristických znakov antického Ríma. O pár storočí neskôr si stredovekí rytieri spôsobovali na turnajoch často až smrteľné zranenia. Krvavé športy, ktoré svojou brutálnosťou naháňajú hrôzu ešte aj dnes, boli postupne zakázané. S prehlbovaním humanistických ideí v spoločnosti sa najočividnejšie formy násilia postupne zo športu vytratili. Väčšina z vyššie uvedených a im podobných športov predstavuje dávnu minulosť, hoci bojové športy priťahujú pozornosť širokej verejnosti aj dnes. Súčasný profesionálny šport sa pod vplyvom medializácie stále viac orientuje na agresívne prejavy prinášajúce so sebou napätie a záujem divákov.
Okrem toho sa v oblasti profesionálneho športu sústreďuje veľké množstvo financií. Víťazstvo preto so sebou prináša obrovské peňažné zisky, ale i spoločenskú, resp. národnú prestíž. Komercializácia a medializácia športu rozširuje masovú základňu divákov, ktorí sú zaujatí dosiahnutím víťazstva aj za cenu neudržania „čistoty športu“. Svojich obľúbencov povyšujú na životné vzory a zaplavujú ich pocitom nesmiernej dôležitosti a nenahraditeľnosti. Vidina peňazí a slávy potom ženie samotných športovcov nekontrolovateľne k výhre, pričom sú schopní použiť nie práve kóšer spôsoby na jej dosiahnutie. Diváci svojim idolom všetko odpustia, dôležité je, že premohli súpera. V bojových športoch (napr. box) alebo v tvrdých kontaktných športoch (napr. ľadový hokej, americký futbal) sa násilné prejavy stávajú súčasťou športových pravidiel a preto sú povolené, ak sa uskutočňujú v ich medziach. Násilie a zastrašovanie sa tu bežne používa k dosiahnutiu víťazstva a k zabaveniu publika. Uvedené „zábavné praktiky“ na publikum naozaj účinkujú a umocňujú dramatickosť diváckeho zážitku. O tom, že sa nájdu ľudia (a nie je ich málo), ktorí obľubujú bojové športy, svedčí záujem aký vzbudzujú zinscenované brutálne strety súperov vo wrestlingu. Diváci pozitívne oceňujú násilné prejavy aj v iných kontaktných športoch, napr. aj v ľadovom hokeji. To všetko je dôsledkom výchovy modernej spoločnosti v duchu hesla: „nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať“.
O prítomnosti násilia v športe svedčí skutočnosť, že 90 % všetkých zranení na poli výkonnostného vrcholového športu bolo spôsobených práve v priebehu športového zápolenia.3 Odstránenie komercializácie, medializácie a vysokého profesionalizmu zo športu by nestačilo na vymiznutie násilia medzi protihráčmi. Šport sa totiž vyvíja v prostredí globálne zameranom na úspech, konzumný spôsob života, rýchlosť, napätie a akciu. Súčasný trend kladúci dôraz na hodnoty ako úspech a telesná dokonalosť ovplyvňuje aj športové prostredie, ktoré pomocou médií opätovne vplýva na svojich divákov v rovnakom duchu. Už deťom na školách sa zdôrazňuje potreba vynikajúceho, nadmerne zaťažujúceho výkonu a víťazstva a zabúda sa pritom na dôležitosť „fair play“ a na radosť z pohybu.4
Vrcholový šport sa vyznačuje neustálym prekonávaním svojich možností, tvrdou športovou prípravou, silou, rýchlosťou, nesmiernym až prehnaným úsilím o víťazstvo, kde súper je vnímaný ako nepriateľ. Športovci sú nútení usilovať sa o dokonalosť a dosiahnutie maximálnych výkonov. Práve vrcholový šport, ktorý ovláda prostredníctvom médií masy ľudí, najviac ovplyvňuje spoločnosť a jej vnímanie športu. Diváci pasívne sledujú športové zápasy často kvôli napínavým bojovým stretom medzi protihráčmi, a tak im nezostáva čas na aktívne športovanie. „Sport se globalizuje, ale zároveň ztrácí masovou základnu aktivně sportujících.“5
3 Negatívny dopad násilných športových prejavov na spoločnosť
Vo vzťahu k športu možno spoločnosť rozdeliť na tri skupiny osôb, a to tých,
ktorí sa športu aktívne venujú profesionálne, ale i rekreačne,
ktorí šport vnímajú pasívne ako diváci priamo na športových podujatiach alebo z pred televíznych obrazoviek,
ktorí existenciu športu okrajovo registrujú, ale nezaujímajú sa oň žiadnym z uvedených spôsobov.
Prvé dve skupiny prichádzajú do kontaktu so športom a súčasne aj s násilnými prejavmi v ňom oveľa častejšie. Dopad agresívneho športového správania na ich postoje nie je nepatrný. Šport, okrem toho, zohráva dôležitú úlohu výchovy a vzdelávania na školách, kde tvorí samostatný vyučovací predmet a ovplyvňuje tak telesný a duševný vývoj študentov po celom svete. Každopádne, šport možno považovať za fenomén objavujúci sa v menšom, či väčšom rozsahu v živote každého človeka.
Negatívny dopad športových úrazov na spoločnosť sa môže prejaviť nasledovnými spôsobmi:
Násilie medzi športovcami môže podnietiť aj násilné správanie medzi divákmi nachádzajúcimi sa buď priamo v hľadisku alebo v pohostinstvách, či v iných priestranstvách umožňujúcich sledovanie televízneho zápasu. Evidentné fauly a úmyselné zranenia protihráčov v priebehu športového zápasu môžu u rozcítených a vyburcovaných fanúšikov vzbudiť agresívne správanie voči fanúšikom druhého klubu. Divácke násilie v súčasnosti zapríčiňuje nízku návštevnosť športových podujatí.
Hodnoty ako prehnaná snaha o víťazstvo a maximálne výkony, ktoré sú presadzované v športe aj za cenu športových úrazov, sa aj prostredníctvom médií negatívnym spôsobom podieľajú na budovaní hodnôt ešte nevyzretej mládeže. Zároveň formujú herné praktiky u mladých športovcov, ktorí si iba osvojujú správanie svojich vzorov. Podľa prieskumov Smitha (1978) väčšina mladých športovcov priznala, že nekalé praktiky si osvojili zo sledovania zápasov NHL, a to najmä v televízii. Až 60 % z nich tieto praktiky potom reálne použilo vo svojich vlastných zápasoch.6
Viaceré výskumy odhalili, že diváci majú dvojnásobne väčšie potešenie zo sledovania športových stretov, keď si myslia, že protivníci k sebe pociťujú vzájomnú nenávisť. Potešenie zo sledovania zápasu narastá, čím drsnejší a agresívnejší je zápas alebo ak sa to aspoň divákom tak javí zo slov športových komentátorov.7 Vrcholový šport preto láka masy divákov pestrou ponukou napínavých a často násilných stretov odohrávajúcich sa na športovom poli. Časová náročnosť, pohodlnosť a akčnosť povzbudzovania potom vedie k víťazstvu pasívneho diváctva nad zdravým pohybom a aktívnym športom.
Uznávanie športovcov, ktorí používajú násilné praktiky, ich podporuje v tom, aby v nich naďalej pokračovali. Presadzovanie takýchto praktík, príp. nepríjemné zážitky začínajúcich športovcov s nimi, môžu naopak niektorých potenciálnych a nadaných športovcov odradiť od aktívneho športovania.
Nekalé praktiky športovcov môžu odradiť od sledovania a návštevnosti športových podujatí aj divákov, ktorí si zakladali na „čistote športu “ a postupne v ňom strácajú dôveru.
Mgr. Romana Červienková
Použitá literatúra
COAKLEY, J. – PIKE, E.: Sports in Society: Issues and Controversies. London : McGraw-Hill, 2009. 613 s. ISBN 978-007711744-3
RUSSELL, G. W.: Aggression in the Sports World – a social psychological perspective. New York Oxford: Oxford University Press, 2008. 273 s. ISBN 978-0-19-518959-9
SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008. 224 s. ISBN 978-80-247-2562-8.
COAKLEY, J. Sport and Society: Issues and Controversies. New York: Mc-graw-Hill, 2001, s. 186. In: SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 124.
KRÁLÍK, M. Trestněprávní odpovědnost sportovců za sportovní úrazy. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2008, roč. 14, č. 1-2, s. 19-29.
http://www.kankan.sk/clanok/psychologia/ako-si-poradit-s-agresivitou/709/sport-a-agresivita/1244
1 KRÁLÍK, M. Trestněprávní odpovědnost sportovců za sportovní úrazy. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2008, roč. 14, č. 1-2, s. 19-29.
2 COAKLEY, J. – PIKE, E.: Sports in Society: Issues and Controversies. London: McGraw-Hill, 2009, s. 229 – 230.
3 COAKLEY, J. Sport and Society: Issues and Controversies. New York: Mc-graw-Hill, 2001, s. 186. In: SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 124.
4 SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 27.
5 SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 29, 121.
6 RUSSELL, G. W.: Aggression in the Sports World – a social psychological perspective. New York Oxford: Oxford University Press, 2008, s. 12.
7 RUSSELL, G. W.: Aggression in the Sports World – a social psychological perspective. New York Oxford: Oxford University Press, 2008, s. 106 – 107.
01

(Zdroj: commons.wikimedia.org)

Článok sa venuje problematike násilných prejavov športovcov na športovom poli, ktoré môžu mať negatívny dopad na spoločnosť ako celok, obzvlášť na divákov a mladých športovcov, ktorí si takéto nekalé praktiky často osvojujú.

Úvod

Pri výkone športovej činnosti sa diváci stávajú svedkami nepríjemných športových úrazov, ktoré sú buď následkom povoleného, ba priam v danom športe vyžadovaného športového správania alebo sú dôsledkom protiprávneho konania, ktoré sa prieči športovým pravidlám, resp. princípom „fair play“ a za ktoré musí jeho aktér niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Uvedené protiprávne konanie športovca naplní spravidla znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví.

Športová činnosť sa považuje za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, konkrétne za výkon práva a povinnosti. Legalita niektorých športových zákrokov je daná existenciou právnej úpravy spomínanej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v Trestnom zákone (č. 300/2005 Z. z. – ďalej len Trestný zákon alebo TZ), no aby nešlo o konanie contra legem, vyžaduje sa splnenie ďalších podmienok. Športovec je povinný dodržiavať športové pravidlá a v prípadnom súboji sledovať legitímny cieľ, ktorým je v tomto prípade športový úspech, iba tak nebude niesť zodpovednosť za spôsobený úraz, resp. za iný následok poškodzujúci súpera. Športovci preto nebudú zodpovedať za prípadne úrazy spôsobené v rámci športového zápolenia, za podmienky, že športovú činnosť vykonávali v medziach ustanovených pravidiel pre ten-ktorý druh športu.

Športové úrazy ako následok násilných prejavov v športe

Športové úrazy, ako následok dovoleného alebo nedovoleného násilného správania sa športovca voči svojmu súperovi, sú typické a najčastejšie sa vyskytujú v kolektívnych, resp. kontaktných športov a času počas priebehu športového zápasu. Práve v tomto čase sú najviac vnímateľné a emocionálne prežívané divákmi povzbudzujúcimi svojho favorita v hľadisku alebo za televíznymi obrazovkami.

Počas športového zápolenia, v súvislosti so spôsobením úrazu, môžu nastať dve situácie:

  • športovec spôsobí úraz inému tým, že poruší pravidlá hry; v tomto prípade je posudzovanie zodpovednosti veľmi jednoduché, pretože športovec bude zodpovedný za spôsobený úraz, či už bolo jeho zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné alebo
  • športovec spôsobí úraz inému tým, že neporuší pravidlá hry; tu je namieste nájsť vzájomnú súvislosť medzi športovými pravidlami a úmyslom; aj ten, kto síce neporušil pravidlá hry, mohol sledovať úmysel, ktorý nesmeroval primárne k dosiahnutiu športového úspechu a tak bude trestnoprávne zodpovedný za spôsobený následok. Ako príklad možno uviesť prípad, keď športovec, v súlade s pravidlami hry, kopne protihráčovi loptu úmyselne do zraneného miesta na tele, aby ho tak natrvalo vyradil zo súťaže.1

Násilie sa v športe objavuje vo viacerých formách a je ovplyvnené rôznymi faktormi. Najznámejšiu typológiu násilia na športovom poli vypracoval kanadský sociológ Mike Smith (1983), ktorý rozlišoval štyri základné typy:

  1. surový fyzický kontakt využívaný v niektorých druhoch športu ako súčasť športových pravidiel, napr. narážanie o mantinel, bránenie v pohybe a iné,
  2. hraničné násilie, ktoré hráči a tréneri tolerujú napriek tomu, že ide o praktiky porušujúce športové pravidlá, napr. boj o puk pri jeho vhadzovaní na ľadovú plochu,
  3. polokriminálne násilie zahrňujúce praktiky hrubým spôsobom porušujúce pravidlá súťaže a uznávané morálne normy, napr. kopance, zjavné fauly,
  4. kriminálne násilie zahrňuje protizákonné praktiky športovca porušujúce pravidlá súťaže, ktorými sa snaží vážne zraniť súpera.2

Násilie v športe verzus súťaživý duch modernej spoločnosti

Násilie sprevádza šport od jeho vzniku. Divákmi veľmi žiadané gladiátorské zápasy sa stali jedným z charakteristických znakov antického Ríma. O pár storočí neskôr si stredovekí rytieri spôsobovali na turnajoch často až smrteľné zranenia. Krvavé športy, ktoré svojou brutálnosťou naháňajú hrôzu ešte aj dnes, boli postupne zakázané. S prehlbovaním humanistických ideí v spoločnosti sa najočividnejšie formy násilia postupne zo športu vytratili. Väčšina z vyššie uvedených a im podobných športov predstavuje dávnu minulosť, hoci bojové športy priťahujú pozornosť širokej verejnosti aj dnes. Súčasný profesionálny šport sa pod vplyvom medializácie stále viac orientuje na agresívne prejavy prinášajúce so sebou napätie a záujem divákov.

Okrem toho sa v oblasti profesionálneho športu sústreďuje veľké množstvo financií. Víťazstvo preto so sebou prináša obrovské peňažné zisky, ale i spoločenskú, resp. národnú prestíž. Komercializácia a medializácia športu rozširuje masovú základňu divákov, ktorí sú zaujatí dosiahnutím víťazstva aj za cenu neudržania „čistoty športu“. Svojich obľúbencov povyšujú na životné vzory a zaplavujú ich pocitom nesmiernej dôležitosti a nenahraditeľnosti. Vidina peňazí a slávy potom ženie samotných športovcov nekontrolovateľne k výhre, pričom sú schopní použiť nie práve kóšer spôsoby na jej dosiahnutie. Diváci svojim idolom všetko odpustia, dôležité je, že premohli súpera. V bojových športoch (napr. box) alebo v tvrdých kontaktných športoch (napr. ľadový hokej, americký futbal) sa násilné prejavy stávajú súčasťou športových pravidiel a preto sú povolené, ak sa uskutočňujú v ich medziach. Násilie a zastrašovanie sa tu bežne používa k dosiahnutiu víťazstva a k zabaveniu publika. Uvedené „zábavné praktiky“ na publikum naozaj účinkujú a umocňujú dramatickosť diváckeho zážitku. O tom, že sa nájdu ľudia (a nie je ich málo), ktorí obľubujú bojové športy, svedčí záujem aký vzbudzujú zinscenované brutálne strety súperov vo wrestlingu. Diváci pozitívne oceňujú násilné prejavy aj v iných kontaktných športoch, napr. aj v ľadovom hokeji. To všetko je dôsledkom výchovy modernej spoločnosti v duchu hesla: „nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať“.

O prítomnosti násilia v športe svedčí skutočnosť, že 90 % všetkých zranení na poli výkonnostného vrcholového športu bolo spôsobených práve v priebehu športového zápolenia3. Odstránenie komercializácie, medializácie a vysokého profesionalizmu zo športu by nestačilo na vymiznutie násilia medzi protihráčmi. Šport sa totiž vyvíja v prostredí globálne zameranom na úspech, konzumný spôsob života, rýchlosť, napätie a akciu. Súčasný trend kladúci dôraz na hodnoty ako úspech a telesná dokonalosť ovplyvňuje aj športové prostredie, ktoré pomocou médií opätovne vplýva na svojich divákov v rovnakom duchu. Už deťom na školách sa zdôrazňuje potreba vynikajúceho, nadmerne zaťažujúceho výkonu a víťazstva a zabúda sa pritom na dôležitosť „fair play“ a na radosť z pohybu4.

Vrcholový šport sa vyznačuje neustálym prekonávaním svojich možností, tvrdou športovou prípravou, silou, rýchlosťou, nesmiernym až prehnaným úsilím o víťazstvo, kde súper je vnímaný ako nepriateľ. Športovci sú nútení usilovať sa o dokonalosť a dosiahnutie maximálnych výkonov. Práve vrcholový šport, ktorý ovláda prostredníctvom médií masy ľudí, najviac ovplyvňuje spoločnosť a jej vnímanie športu. Diváci pasívne sledujú športové zápasy často kvôli napínavým bojovým stretom medzi protihráčmi, a tak im nezostáva čas na aktívne športovanie. „Sport se globalizuje, ale zároveň ztrácí masovou základnu aktivně sportujících.“5

Negatívny dopad násilných športových prejavov na spoločnosť

Vo vzťahu k športu možno spoločnosť rozdeliť na tri skupiny osôb, a to tých,

  • ktorí sa športu aktívne venujú profesionálne, ale i rekreačne,
  • ktorí šport vnímajú pasívne ako diváci priamo na športových podujatiach alebo z pred televíznych obrazoviek,
  • ktorí existenciu športu okrajovo registrujú, ale nezaujímajú sa oň žiadnym z uvedených spôsobov.

Prvé dve skupiny prichádzajú do kontaktu so športom a súčasne aj s násilnými prejavmi v ňom oveľa častejšie. Dopad agresívneho športového správania na ich postoje nie je nepatrný. Šport, okrem toho, zohráva dôležitú úlohu výchovy a vzdelávania na školách, kde tvorí samostatný vyučovací predmet a ovplyvňuje tak telesný a duševný vývoj študentov po celom svete. Každopádne, šport možno považovať za fenomén objavujúci sa v menšom, či väčšom rozsahu v živote každého človeka.

Negatívny dopad športových úrazov na spoločnosť sa môže prejaviť nasledovnými spôsobmi:

  • Násilie medzi športovcami môže podnietiť aj násilné správanie medzi divákmi nachádzajúcimi sa buď priamo v hľadisku alebo v pohostinstvách, či v iných priestranstvách umožňujúcich sledovanie televízneho zápasu. Evidentné fauly a úmyselné zranenia protihráčov v priebehu športového zápasu môžu u rozcítených a vyburcovaných fanúšikov vzbudiť agresívne správanie voči fanúšikom druhého klubu. Divácke násilie v súčasnosti zapríčiňuje nízku návštevnosť športových podujatí.
  • Hodnoty ako prehnaná snaha o víťazstvo a maximálne výkony, ktoré sú presadzované v športe aj za cenu športových úrazov, sa aj prostredníctvom médií negatívnym spôsobom podieľajú na budovaní hodnôt ešte nevyzretej mládeže. Zároveň formujú herné praktiky u mladých športovcov, ktorí si iba osvojujú správanie svojich vzorov. Podľa prieskumov Smitha (1978) väčšina mladých športovcov priznala, že nekalé praktiky si osvojili zo sledovania zápasov NHL, a to najmä v televízii. Až 60 % z nich tieto praktiky potom reálne použilo vo svojich vlastných zápasoch6.
  • Viaceré výskumy odhalili, že diváci majú dvojnásobne väčšie potešenie zo sledovania športových stretov, keď si myslia, že protivníci k sebe pociťujú vzájomnú nenávisť. Potešenie zo sledovania zápasu narastá, čím drsnejší a agresívnejší je zápas alebo ak sa to aspoň divákom tak javí zo slov športových komentátorov 7. Vrcholový šport preto láka masy divákov pestrou ponukou napínavých a často násilných stretov odohrávajúcich sa na športovom poli. Časová náročnosť, pohodlnosť a akčnosť povzbudzovania potom vedie k víťazstvu pasívneho diváctva nad zdravým pohybom a aktívnym športom.
  • Uznávanie športovcov, ktorí používajú násilné praktiky, ich podporuje v tom, aby v nich naďalej pokračovali. Presadzovanie takýchto praktík, príp. nepríjemné zážitky začínajúcich športovcov s nimi, môžu naopak niektorých potenciálnych a nadaných športovcov odradiť od aktívneho športovania.
  • Nekalé praktiky športovcov môžu odradiť od sledovania a návštevnosti športových podujatí aj divákov, ktorí si zakladali na „čistote športu “ a postupne v ňom strácajú dôveru.

Mgr. Romana Červienková

Použitá literatúra

  • COAKLEY, J. – PIKE, E.: Sports in Society: Issues and Controversies. London : McGraw-Hill, 2009. 613 s. ISBN 978-007711744-3
  • RUSSELL, G. W.: Aggression in the Sports World – a social psychological perspective. New York Oxford: Oxford University Press, 2008. 273 s. ISBN 978-0-19-518959-9
  • SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008. 224 s. ISBN 978-80-247-2562-8.
  • COAKLEY, J. Sport and Society: Issues and Controversies. New York: Mc-graw-Hill, 2001, s. 186. In: SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 124.
  • KRÁLÍK, M. Trestněprávní odpovědnost sportovců za sportovní úrazy. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2008, roč. 14, č. 1-2, s. 19-29.
  • http://www.kankan.sk/clanok/psychologia/ako-si-poradit-s-agresivitou/709/sport-a-agresivita/1244
  1. KRÁLÍK, M. Trestněprávní odpovědnost sportovců za sportovní úrazy. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2008, roč. 14, č. 1-2, s. 19-29.
  2. COAKLEY, J. – PIKE, E.: Sports in Society: Issues and Controversies. London: McGraw-Hill, 2009, s. 229 – 230.
  3. COAKLEY, J. Sport and Society: Issues and Controversies. New York: Mc-graw-Hill, 2001, s. 186. In: SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 124.
  4. SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 27.
  5.  SEKOT, A. Sociologické problémy športu. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 29, 121.
  6. RUSSELL, G. W.: Aggression in the Sports World – a social psychological perspective. New York Oxford: Oxford University Press, 2008, s. 12.
  7. RUSSELL, G. W.: Aggression in the Sports World – a social psychological perspective. New York Oxford: Oxford University Press, 2008, s. 106-107.